Vrabčekovo

V poslednej dobe sa často stretávam s názorom a protiargumentom, že cirkev, kresťanstvo a vôbec viera celkovo bráni v rozvoji ľudstva, novým poznatkom a napredovaniu civilizácie a stalo sa už akousi všeobecnou mienkou že viera a veda sú dva nezlučiteľné či dokonca úplne protichodné pojmy. Z akého dôvodu si však ľudia vytvorili takýto obraz?
Snáď za najviac popierajúce tento názor pokladám existenciu vedcov-kresťanov, vynálezov, ktoré nám priniesli veriaci ľudia. Myslím, že na tento fakt oponenti častokrát vedome či nevedome zabúdajú. Tak uvediem do príkladu zopár vedných odvetví, ktoré som našla, kde pri ich zrode boli práve kresťania:  

Chirurgia( Joseph Lister), Imunológia(Louis Pasteur), Astronómia(Johannes Kepler (Po celý svoj život bol Kepler veľmi silne nábožensky založený. Vo svojich dielach sa často odvoláva na Boha.) ), Genetika(Gregor Mendel (kňaz) ), Hydrodynamika (George Stokes), Oceánografia(Mathew Maury), Anesteziológia(James Simpson), Geológia(Charles Lyell), Molekulárna fyzika( Lord Kelvin), Astronómia(Galileo Galilei), Fyzika (John Fleming), Kvantová mechanika(Max Planck), Paleontológia(George Cuvier), Hydrostatika(Blaise Pascal), … Takto by sa dalo pokračovať ešte trochu dlhšie. Avšak poslednému uvedenému vedcovi a jeho myšlienkam by som sa rada ešte venovala. Blaise Pascal vo svojom diele Pensées sur la religion, ktoré bolo avšak vydané až po jeho smrti uvádza teóriu, ktorá vyplynula z jeho náboženského záujmu to, že Boha nemožno dokazovať, Boha možno jedine cítiť v srdci. Ďalej uvádza do filozofie metódu iracionálnej intuície, ktorú nazýva srdcom (coeur) alebo niekedy aj inteligenciou, a kladie ju proti rozumu (raison). Náboženská pravda sa zakladá na „logique du coeur“ (logike srdca), na subjektívnom zážitku mystického dosvedčenia Boha.  Každé rozumové uvažovanie sa koniec koncov musí zastaviť pri veciach a pojmoch, ktoré už ďalej nemožno definovať a ktoré nemožno dokázať; tu nastupuje poznanie priame, ktoré nám poskytuje citová intuícia, z ktorého je poznanie odvodené, pretože rozumové poznanie je závislé a teda druhotné. Len tam, kde cítime, máme istotu; tam, kde odvodzujeme, sme plní neistoty.  

Medzi ďalšie neprávosti voči kresťanstvu patria tvrdenia, že sa Cirkev snažila znalosť písma udupať. Boli to práve mnísi, ktorí prepisovaním písma strávili takmer celý život. Opísať Bibliu trvalo niekedy aj viac než rok. Cirkev robila všetko preto, aby sa Božie slovo mohlo dostať aj Ďalším generáciam. Do pozornosti treba dať aj prácu benediktínskych mníchov, vďaka ktorým tu ešte dodnes máme aj predkresťanské písomnosti vrátane Platóna, Homéra, rôznych(predovšetkýcm rímskych) historikov a podobne. Ďalší mnísi akým bol napríklad aj Beda Venerabilis, ktorý sa zaoberal sústavne okrem výkladu Písma tiež prírodnými vedami, venoval sa matematickému výpočtu dátumu Veľkej noci a je tiež autorom pôvodu morského prílivu. Jeho znalosti ovplyvňovali európsku vedu po celý stredovek. Jeden z prvých, kto chcel v Európe zaviesť písanie arabskými číslicami bol mních Gerbert z Aurillaku (neskôr aj pápež), či dominikánsky mních Alessandro da Spina z Pisy , ktorý je považovaní za vynálezcu okuliarov.
Medzi významných kňazov z pohľadu vedy by som uviedla Gelasiusa Dobnera , českého kňaza, ktorého zaraďujeme medzi prvých, čo propagovali kritickú metódu v dejepisectve, írskeho kňaza Nicholasa Callana, vynálezca indukčnej cievky, čo neskôr umožnilo vznik moderného transformátora. V roku 1842 slovinský kňaz Janez Puhar objavil metódu fotografie na sklo. Poliak Jan Dzierzon objavil parthenogenéziu včiel a vynaliezol moderný prenosný úľ. Vynález elektoskop, ktorý zisťoval prítomnosť elektrického napätia patrí práve francúzskemu kňazovi Jeanovi Antoine Nolletovi. A samozrejme koniec koncov, netreba zabúdať ani na pre nás najvýznamnejších učeníkov Cyrila a Metoda.  

Stredovek=obdobie tmy? Schoola, studentus, doktor, bakalár, magister. Aj tieto slová pochádzajú práve z toho obdobia. Práve jedny z prvých škôl boli školy cirkevné, založené rukami kresťanov. Mnohí významní vzdelávatelia a vodcovia slovenského národa boli kňazi, veriaci. A takto by som mohla pokračovať ďalej a ďalej myslím si, že je toho naozaj celkom dosť a taktiež rozvojom hudby, kde príkladom poukážem na Pápeža sv. Gregora I. Veľkého alebo Guida z Arezzo a podobne je to aj s kresťanskou kultúrou, bez ktorej by Európa nebola Európou. To, načo som chcela poukázať týmto článkom je, že kresťanstvo a vôbec viera celkovo nás nijako neobmedzuje vo vývoji, nijako nebráni v napredovaní, ale práve naopak je jeho súčasťou. V dnešnej dobe človek veľmi rád kriticky hľadí, samozrejme nevynechajúc z toho ani kresťanstvo(predovšetkým cirkev). Neustále sa poukazuje na „temné“ obdobie cirkvi, pričom sa len do nekonečna vyberá zopár rôčkov, či poukazuje na zopár nehodných hodnostárov, no práve tento článok je ukážkou toho, že sa vypestovalo aj mnoho čností. Medzi ďalšie polopravdy, ktoré o nej padajú, že aj v dnešnej dobe bráni výskumom v oblasti medicíny, čo opäť nie je pravda. Chce len, aby sa to robilo humánne bez „použitia“ nenarodených detí a podobne. Podobné články by som chcela písať aj v blízkej budúcnosti, tak dúfam, že z tohto ste si čo-to zobrali a tak to bude aj s tými ďalšími. 🙂